Riziko
Očakávaná ročná strata pre nehnuteľnosť s praktickým príkladom
Očakávaná ročná strata (EAL, alebo priemerná ročná strata) je dlhodobá priemerná ročná strata z jedného prírodného rizika, vypočítaná integráciou straty a ročnej pravdepodobnosti prekročenia pre všetky doby opakovania. V prípade povodne kombinuje hĺbku vody pre každú dobu opakovania s krivkou závislosti škody od hĺbky zaplavenia; európska rezidenčná krivka Spoločného výskumného centra (JRC) z roku 2017 určuje pri hĺbke vody 0,5 m škodu na 25 percent hodnoty budovy.
- 6,22 ‰
- hrubá očakávaná ročná strata v príklade na tejto stránke, ako podiel z hodnoty budovy za rok, pred kalibráciou podľa škodového priebehu
- 25 % vs. 7 %
- škoda na budove pri 0,5 m vody podľa európskej rezidenčnej krivky JRC 2017 v porovnaní s krivkou pre murované stavby kalibrovanou na základe poistných plnení
- 0,25 m
- predpokladaná výška podlahy obytnej budovy nad terénom, ktorá sa odpočítava od každej modelovanej hĺbky vody
- × 1,6
- indikatívna prirážka k očakávanej ročnej strate pri výpočte technického poistného
- 17 mesiacov
- doba obnovy prevádzky komerčných priestorov zaplavených do výšky 1,2 m v modeli prerušenia prevádzky založenom na metodike HAZUS
- 0,185 ‰
- kalibrovaná národná priemerná miera strát z prírodných katastrof pre nehnuteľnosti na bývanie v jednej z rekalibrácií v roku 2026
Definícia: model zo štyroch častí
Očakávaná ročná strata (EAL), ktorú modelári katastrofických rizík nazývajú priemerná ročná strata (AAL), je suma, o ktorú nehnuteľnosť vplyvom daného prírodného rizika pravdepodobne príde v priemernom roku, so zohľadnením všetkých možných udalostí a ich pravdepodobnosti. Je to hodnota, z ktorej poisťovňa vychádza pri stanovení ceny, pretože poistné je poplatok za krytie očakávanej straty a jej neistoty. Rizikové skóre od 0 do 100 je len poradie, nie peňažná hodnota. EAL sa zvyčajne vyjadruje dvoma spôsobmi: ako sadzba v promile z poistnej sumy, ktorá od nej nezávisí, a v eurách za rok, ktorá od nej závisí.
Každý katastrofický model ju odvodzuje zo štyroch zložiek: ohrozenie (aká je intenzita živlu v danom mieste: hĺbka vody, zrýchlenie pohybu zeme, rýchlosť nárazového vetra), expozícia (čo sa na danom mieste nachádza a aké sú náklady na znovuobstaranie), zraniteľnosť (aký podiel z hodnoty majetku sa pri danej intenzite živlu zničí, t. j. funkcia škody) a finančný krok (integrácia podľa pravdepodobnosti, vynásobenie hodnotou a zohľadnenie spoluúčastí, limitov a prirážok). Z tej istej integrácie vychádzajú aj ďalšie dve veličiny. Pravdepodobná maximálna strata (PML) je strata pri zvolenej dobe opakovania, zvyčajne pri udalosti s dobou opakovania 100, 200 alebo 500 rokov, a predstavuje hodnotu, ktorú oceňujú zaisťovne. Technické poistné je EAL navýšená o náklady, kapitál a neistotu modelu; jeden z výpočtových modelov napríklad používa indikatívny faktor 1,6.
Pravdepodobnosť prekročenia a doby opakovania
Doba opakovania T nie je časový plán, ale pravdepodobnosť. Udalosť s dobou opakovania 100 rokov má ročnú pravdepodobnosť prekročenia 1/T = 1 percento a počas 30-ročného hypotekárneho úveru je šanca, že nastane aspoň raz, 1 − (1 − 0,01)^30, teda približne 26 percent. Oficiálne mapy povodňového ohrozenia zverejňujú rozsah záplavy a hĺbky vody pre sadu dôb opakovania. Tabuľka ukazuje, aké pravdepodobnosti z nich vyplývajú, a reprezentatívnu hĺbku vody v záplavovom území pre každú dobu opakovania, ktorá sa používa, ak nie je k dispozícii hĺbka pre konkrétnu adresu.
| Doba opakovania (roky) | Ročná pravdepodobnosť prekročenia | Pravdepodobnosť aspoň jednej udalosti za 30 rokov | Reprezentatívna hĺbka nad terénom (m) |
|---|---|---|---|
| 5 | 0,200 | 99,9 % | 0,20 |
| 10 | 0,100 | 95,8 % | 0,35 |
| 20 | 0,050 | 78,5 % | 0,50 |
| 50 | 0,020 | 45,5 % | 0,80 |
| 100 | 0,010 | 26,0 % | 1,10 |
| 200 | 0,005 | 14,0 % | 1,50 |
| 500 | 0,002 | 5,8 % | 2,00 |
| 1000 | 0,001 | 3,0 % | 2,50 |
Pravdepodobnosti sú aritmetické; reprezentatívne hĺbky sú z tabuľky návrhových hĺbok Bytero, interpolované v log(T) medzi referenčnými bodmi.
Krivky závislosti škody od hĺbky zaplavenia
Krivka závislosti škody od hĺbky zaplavenia priraďuje hĺbke vody nad úrovňou podlahy podiel škody, vyjadrený ako percento z nákladov na znovuobstaranie budovy. Najcitovanejším celoeurópskym súborom údajov je databáza globálnych kriviek závislosti škody od hĺbky zaplavenia od Spoločného výskumného centra (JRC) z roku 2017 (Huizinga, De Moel a Szewczyk), ktorá obsahuje krivky pre jednotlivé kontinenty a typy využitia budov. Krivky kalibrované na základe poistných plnení pre murované a panelové budovy dosahujú pri malých hĺbkach zaplavenia podstatne nižšie hodnoty: nemecký model FLEMO, odvodený z vyplatených poistných plnení po povodni na Labe v roku 2002, vykazuje pri škodách iba na budove približne 2 – 6 % pri hĺbke do 21 cm, 6 – 9 % pri hĺbke 21 – 60 cm, 9 – 12 % pri hĺbke 61 – 100 cm, 12 – 17 % pri hĺbke 101 – 150 cm a 17 – 25 % pri vyšších hĺbkach. Povodeň v Česku v septembri 2024 stála poisťovne približne 19,7 miliardy Kč pri zhruba 100 000 poistných udalostiach na majetku, čo predstavuje približne 5 – 8 % z priemernej poistnej sumy na jednu poistnú udalosť, teda rádovo podobnú výšku škody.
| Hĺbka vody nad podlahou (m) | Murované obytné budovy (kalibr. podľa plnení, iba budova) | JRC 2017 Európa, obytné budovy | JRC 2017 Európa, komerčné budovy (vrátane zásob) | JRC 2017 Európa, priemyselné budovy (vrátane zásob) |
|---|---|---|---|---|
| 0,5 | 7 % | 25 % | 15 % | 15 % |
| 1,0 | 13 % | 40 % | 30 % | 27 % |
| 1,5 | 19 % | 50 % | 45 % | 40 % |
| 2,0 | 25 % | 58 % | 55 % | 52 % |
| 3,0 | 35 % | 71 % | 75 % | 70 % |
| 4,0 | 44 % | 84 % | 90 % | 85 % |
| 5,0 | 52 % | 92 % | 100 % | 100 % |
| 6,0 | 58 % | 100 % | 100 % | 100 % |
Kotviace body kriviek z modelu strát spoločnosti Bytero (krivky pre rezidenčné, komerčné a priemyselné nehnuteľnosti a európska krivka JRC); hodnoty JRC vychádzajú z práce Huizinga et al. 2017. Hodnoty medzi kotviacimi bodmi sú lineárne interpolované.
Budova, vybavenie a prerušenie prevádzky
Uvedené krivky sú krivky pre budovu: vyjadrujú stratený podiel z nákladov na znovuobstaranie stavby. Vybavenie sa poisťuje na samostatnú poistnú sumu a má vlastnú krivku. Je zraniteľnejšie pri malej hĺbke zaplavenia, pretože nábytok, spotrebiče a zásoby na úrovni podlahy sú zničené dávno predtým ako steny. Komerčné a priemyselné krivky Spoločného výskumného centra (JRC) už zahŕňajú zásoby do hodnoty budovy, čo je jeden z dôvodov, prečo sa začínajú na vyšších hodnotách ako rezidenčná krivka. Rezidenčný model by mal tieto dve poistné sumy držať oddelene, aby poistné za poistenie, ktoré kryje iba budovu, nebolo zbytočne navýšené o riziko poškodenia vybavenia.
Prerušenie prevádzky je strata, ktorá nemá v rezidenčnom poistení ekvivalent: ide o stratu na hrubom zisku za obdobie, keď prevádzka nemôže fungovať. Rezidenčné poistky ho kryjú vo forme malého sublimititu na náhradné ubytovanie (jedna zmluva poistenia domácnosti ho napríklad kryje do výšky 10 000 EUR). Pri komerčných rizikách rastie doba odstávky so závažnosťou škody. Model obnovy založený na metodike HAZUS, ktorý používa jeden z našich výpočtových nástrojov, predpokladá pri komerčnej prevádzke zaplavenej do hĺbky 1,2 m, 2,4 m a viac dobu obnovy 17, 22 a 26 mesiacov, pri priemyselnej prevádzke 10, 14 a 18 mesiacov a pri totálnej škode 24 a 20 mesiacov. Poistné plnenie je limitované maximálnou dobou stanovenou v poistnej zmluve, štandardne 12 mesiacov. Základ pre výpočet poistného plnenia zámerne ignoruje obnovu na makroúrovni, s ktorou počítajú makroekonomické modely, pretože obchod jednotlivého poisteného je stále zatvorený bez ohľadu na vývoj v širšej ekonomike. Ten istý model oceňuje dobu odstávky po zemetrasení podľa stupňa poškodenia: 0,3, 3, 9 a 12 mesiacov pri ľahkom, strednom, rozsiahlom a úplnom poškodení maloobchodnej prevádzky.
Integrácia cez doby opakovania
Samotný výpočet je krátky. Zostrojí sa krivka prekročenia straty, ktorá vychádza z dôb opakovania, pri ktorých je adresa zaplavená, z podielu škody pre každú z nich a zo suchého kotviaceho bodu. Plocha pod touto krivkou na osi pravdepodobnosti predstavuje očakávaný ročný podiel škody.
- 1
Zoznam dôb opakovania, pri ktorých je adresa zaplavená
Z oficiálnych máp alebo z modelovaného rastra hĺbok: napríklad zaplavená pri Q10 a vyšších, suchá pri Q5. Najkratšia doba opakovania, pri ktorej je adresa ešte suchá, kotví krivku na nulovej škode: v tomto prípade p = 1/5 = 0,2, škoda 0.
- 2
Zistenie hĺbky vody pre každú dobu opakovania
Hĺbka vody pre konkrétnu adresu z rastra, ak je k dispozícii; v opačnom prípade reprezentatívna hĺbka vody v záplavovom území pre danú dobu opakovania, ktorá je vo výstupe označená, aby používateľ vedel, z akého podkladu sa vychádzalo.
- 3
Odpočítanie výšky podlahy
Rastre hĺbok merajú výšku hladiny vody nad terénom, zatiaľ čo krivky závislosti škody od hĺbky zaplavenia sa vzťahujú na úroveň čistej podlahy. Prízemie obytnej budovy sa nachádza približne 0,30 až 0,45 m nad terénom na sokli a prahu, preto jeden z výpočtových nástrojov odpočítava konzervatívnu hodnotu 0,25 m (0,10 m pri komerčných a priemyselných podlahách blízko úrovne terénu). Byt na druhom poschodí pridáva dve podlažia s výškou približne 3 m a z povodňového integrálu úplne vypadáva.
- 4
Prepočet hĺbky na podiel škody
Hodnota sa interpoluje na krivke závislosti škody od hĺbky zaplavenia pre daný typ užívania. Typ užívania určuje použitú krivku: murovaná obytná budova, komerčná alebo priemyselná nehnuteľnosť.
- 5
Integrácia pomocou lichobežníkového pravidla na osi pravdepodobnosti
Body sa zoradia podľa klesajúcej pravdepodobnosti prekročenia p a vypočíta sa súčet 0,5 × (damage_i + damage_i+1) × (p_i − p_i+1). Pridá sa konečný bod pri p = 0, ktorý nesie podiel škody pre najmenej častú udalosť, aby sa udalosti zriedkavejšie ako najmenej častá mapovaná doba opakovania automaticky nepovažovali za neškodné.
- 6
Vynásobenie expozíciou, kalibrácia a prirážka
Výsledkom je sadzba na jednotku hodnoty budovy. Po vynásobení nákladmi na znovuobstaranie z nej dostaneme hodnotu v eurách za rok; faktor škodovosti pre daný živel kalibruje model podľa pozorovaných poistných plnení a prirážka z tejto hodnoty vytvorí technické poistné. PML pre storočnú udalosť (Q100) je jednoducho podiel škody pri tejto udalosti vynásobený hodnotou nehnuteľnosti.
Príklad výpočtu: rodinný dom v záplavovom území od Q10 po Q500
Murovaný rodinný dom s nákladmi na znovuobstaranie 200 000 EUR stojí na záplavovom území, ktoré pri povodni s priemernou dobou opakovania 5 rokov (Q5) nie je zaplavené, no pri povodniach s dobou opakovania 10 rokov (Q10) a viac áno. Keďže pre danú adresu nie je k dispozícii raster, použijú sa reprezentatívne hĺbky zaplavenia znížené o prah podlahy 0,25 m. Tabuľka znázorňuje výpočet pre šesť dôb opakovania a zvyškové riziko.
| Doba opakovania | Ročná pravdepodobnosť p | Hĺbka nad terénom (m) | Hĺbka vody nad podlahou (m) | Podiel škody | Príspevok lichobežníka (‰ z hodnoty) |
|---|---|---|---|---|---|
| Q5 (suchá kotva) | 0,200 | 0 | 0 | 0,000 | |
| Q10 | 0,100 | 0,35 | 0,10 | 0,014 | 0,70 |
| Q20 | 0,050 | 0,50 | 0,25 | 0,035 | 1,23 |
| Q50 | 0,020 | 0,80 | 0,55 | 0,076 | 1,67 |
| Q100 | 0,010 | 1,10 | 0,85 | 0,112 | 0,94 |
| Q200 | 0,005 | 1,50 | 1,25 | 0,160 | 0,68 |
| Q500 | 0,002 | 2,00 | 1,75 | 0,220 | 0,57 |
| Chvost po p = 0 | 0 | ako Q500 | ako Q500 | 0,220 | 0,44 |
| Spolu | 6,22 |
Príspevky sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta; nezaokrúhlený súčet je 6,22 ‰. Krivka a prahové hodnoty pochádzajú z modelu strát spoločnosti Bytero.
Interpretácia príkladu a faktory ovplyvňujúce výsledok
Z príkladu vyplývajú tri dôležité zistenia. Časté povodne s malou hĺbkou vody (Q10 až Q50) tvoria 3,59 ‰ z celkových 6,22 ‰, teda 58 % očakávanej ročnej straty, hoci každá z nich spôsobí len malú škodu. Očakávanú stratu tak ovplyvňujú najmä časté udalosti, nie katastrofické scenáre. Extrémne povodne s dobou opakovania nad Q500 prispievajú len 0,44 ‰. Pravdepodobná maximálna strata (PML) je odlišný ukazovateľ: pri povodni Q100 je strata z jednej udalosti 0,112 × 200 000 = 22 400 EUR a pri Q500 je to 44 000 EUR, čo je viac ako sedemnásobok očakávanej ročnej straty. Tabuľka nižšie ukazuje, aké faktory ovplyvňujú výsledok vypočítaný na základe rovnakej krivky.
| Zmena | Surová očakávaná ročná strata | Vplyv |
|---|---|---|
| Východiskový prípad (vyššie) | 6,22 ‰ | |
| Podlaha zdvihnutá o 0,5 m (0,75 m nad terénom): voda pri Q10 a Q20 už nedosiahne úroveň podlahy, pri Q50 dosiahne hĺbka vody 0,05 m | 1,47 ‰ | −76 % |
| Protipovodňová ochrana na úrovni Q100: povodne Q10 až Q100 odstránené, Q200 a Q500 nezmenené, riziko zlyhania ochrany nie je modelované | 1,41 ‰ | −77 % |
| Byt na vyššom podlaží | približne 0 | Pri byte s neznámym podlažím sa strata váži koeficientom 0,12, čo je odhadovaný podiel bytov na prízemí vo vzorke bytových domov. |
| Komerčné využitie pri rovnakých hĺbkach vody | vyššia | Pri hĺbke vody 0,55 m (Q50) je podiel škody pre komerčnú nehnuteľnosť 0,165 oproti 0,076 pre murovanú obytnú budovu (približne 2,2-násobok). |
| Kalibrácia na základe škodového priebehu pre riečnu povodeň | 2,55 ‰ | Jeden z našich modelov násobí fyzikálny výsledok koeficientom 0,41; tento faktor zosúlaďuje výsledky pre národné portfólio s pozorovanými poistnými plneniami a časovými radmi škôd. |
| Zaplavenie z prívalových zrážok (povodeň z povrchového odtoku) | eliminované | Voda z povrchového odtoku nikdy nedosiahne podlahu vo výške 1,0 m alebo viac nad terénom, preto sa toto riziko pri takejto výške neuplatní. |
Prepočítané na základe krivky z príkladu; podiel bytov na prízemí, kalibračný faktor a prahová hodnota pre povodeň z prívalových zrážok sú konštanty v modeli strát spoločnosti Bytero.
Otázky
Je očakávaná ročná strata to isté ako poistné?
Nie. Je to len čistá stratová zložka. Technické poistné zahŕňa aj prirážku na náklady, kapitál a neistotu modelu (v príklade na tejto stránke 1,6) a komerčné poistné pridáva maržu a krížové dotácie. V jednom kalibrovanom portfóliu bola priemerná EAL pre prírodné živly približne tretinou priemerného poistného pre všetky riziká.
Prečo storočná povodeň prispieva k očakávanej ročnej strate menej ako dvadsaťročná?
Pretože očakávaná strata váži škodu jej pravdepodobnosťou. Udalosť Q20 nastáva päťkrát častejšie ako udalosť Q100 a na murovanej budove spôsobí približne tretinovú škodu, preto je jej príspevok k ročnému očakávaniu vyšší. V našom príklade tvoria povodne Q10 až Q50 až 58 % z celkovej očakávanej straty.
Záleží na tom, na ktorom podlaží sa byt nachádza?
Áno, a zásadne. Byt na prízemí nesie celé povodňové riziko budovy; byt o dve podlažia vyššie nenesie žiadne. Ak podlažie nie je známe, model môže povodňovú stratu iba vážiť odhadovaným podielom prízemných bytov (v jednej vzorke 0,12), čo je očakávaná hodnota pre portfólio, nie výpoveď o konkrétnom byte.
Čo je PML a aký je jej vzťah k EAL?
Pravdepodobná maximálna strata (PML) je strata z jednej udalosti pri zvolenej dobe opakovania, napríklad podiel škody pri Q100 vynásobený hodnotou nehnuteľnosti (v príklade 22 400 EUR). EAL (očakávaná ročná strata) je priemer vážený pravdepodobnosťou naprieč všetkými dobami opakovania (v tom istom príklade 1 244 EUR ročne v surovom vyjadrení). Zaisťovne oceňujú riziko na základe PML, poisťovne na základe EAL.
Zdroje
- Huizinga, De Moel, Szewczyk (2017): Global flood depth-damage functions, JRC105688 (EUR 28552 EN)
- Dottori et al. (2022): A new dataset of river flood hazard maps for Europe and the Mediterranean Basin, ESSD
- Elmer, Thieken, Pech, Kreibich (2010): Influence of flood frequency on residential building losses, NHESS (FLEMOps)
- FEMA: Hazus Flood Model Technical Manual (Hazus 7.0)
- FEMA: Hazus Earthquake Model Technical Manual (Hazus 6.1)
- Smernica 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík
- Scussolini et al. (2016): FLOPROS, a global database of flood protection standards, NHESS






